Náš šéf Maroš ide naprieč Slovenskom.Štart:Duklianský priesmyk 31.8.2015.Cieľ:Devín 1.10.2015(Na cestách 1)

Štart:Duklianský priesmyk,31.8.2015.Ahojte. Tak mám prvý týždeň na trase SNP-čky za sebou. Nohy si začínajú zvykať na pravidelnú a každodennú záťaž a rovnako tak aj chrbát. Aj keď sa priznám, vak Lowe Alpine som začal nenávidieť už po ceste autom na Duklu. Prepáčte, p.Ludwig, vy za to nemôžete ;-).

DSC_0232

Štart Vyšný Komárnik

Na začiatok som zvolil tempo blúdiaceho slimáka, veď u mňa to nikdy nebolo o tom, koľko som dnes dal km, tu mám zvolené iné hodnoty a zvlášť keď si to teraz nechcem rozhnevať s tetkou koksatrózičkou :-). Občas sa pohašteríme, ale zatiaľ nám to spolu šliape celkom fajn. Postretal som doposiaľ veľa príjemných, často veľmi jednoduchých ľudí, ochotných kedykoľvek pomôcť a poradiť. Dokonca aj prechod cigánskou osadou v Zborove bol úplne prekvapujúci, slušne zdravia, pýtajú sa odkiaľ som, mávajúce a ahoj kričiace cigánske deťúrence. Cítil som v tej obci takú ľudskú harmóniu, ktorú mi dole v dedine potvrdili aj bieli obyvatelia. Áno, dá sa to, len musia asi obe strany chcieť. Musím sa priznať, trvá mi to tak dlho aj preto, lebo sa zastavujem v každej dedinke, rozprávam sa z domácimi, vyzvedám. Neskutočne dobre sa tí ľudia počúvajú.

kostolik

Úžasný drevený kostolík v Harvatove

Prespávam rôzne, v Nižnej Písanej na lúčke v stane, na Čiernej Hore pod rozhľadňou v útulni, v Malom Šariši pod strieškou na družstve, v Kysaku v letnom tábore, v Andrejove ako pocestný v letnej kuchynke u cudzích ľudí. O tomto som, priznám sa, len sníval, že sa mi pritrafí, takéto niečo. Idem cez lúčku, kde miestny pán práve čistí rúru na kúrenie, tak sa dáme do reči, debatujeme o hocičom, ako sa im žije a tak celkovo, aj ja pridám čo to, čo som zač, kam mám namierené a tak . Pána to zaujalo, a keďže je podvečer, tak mi ponúkne prespať u nich na dvore v stane, pod jabloňou. Nedalo sa odmietnuť, aj keď som mal plán ísť ďalej. Nakoniec to nebolo pod jabloňou, ale v letnej kuchynke. Nečakane, no o to príjemnejšie. Sedíme na lavičke, domáci priniesol fľašku vína, aj keď alkohol a ja to nejde moc k sebe, jeden pohár som neodmietol, nepatrilo sa. Dlho ešte debatujeme, skoro ráno sa pobalím a frčím ďalej. No frčím.. Teraz pár kravín čo som stihol už postvárať . Idem ráno z Andrejovej plný dojmov, že ešte dokážeme aj napriek tejto dobe byť k sebe ľudia. Prídem na rázcestie pod Zborovským hradom, siahnem na miesto kde nosím taštičku s dokladmi a peniazmi a.. tam nič. Ostala zavesená na stoličke v Andrejovej v letnej kuchynke u p.Milana. Sakra práce, niekoľko zbytočných km.. Ďalšia….

rozhladna

Novučička rozhladňa s útulňou Žobrák. Spalo sa tam parádne

Prechádzam cez Bardejovské kúpele, zastavujem sa pri železitom prameni občerstviť, trošku schladiť. Na múrik si položím môj maličký a nesmierne obľúbený uteráčik Quick sport. Samozrejme, zisťujem že mi chýba, až hore na kopci.. Naozaj je môj veľmi obľúbený.. Ďalšie štyri kilometre navyše.. Ale keby len to, prídem na miesto a uterák nikde, zanadávam si, a hotujem sa odísť, keď opodiaľ zbadám viac kontajnerov …a tak sa stane so mňa aj bezďák. Hádajte v ktorom bol? No predsa v poslednom a na samom dne, keďže bol prázdny.. Ale som víťaz, mám ho :-). Môj brat Staník by na to povedal len jedno: “ Dze nebolo do obeda, po obede nebude “ Maroš, Maroš, si ty ale občas c-h-u-j.. Hrozné so mnou.. .. A toto všetko sa stalo vo štvrtok.. Išla zase raz karta.. Piatok ma už od rána sprevádza zamračená obloha a nad Bardejovom ma skropí aj jemný dážď. Už sa teším na Hervartov a na drevený kostolík, veľa som o ňom čítal, ale ešte som nemal tú česť ho vidieť. Predčil moje očakávania, krásny kúsok histórie! Sedím v lavici, modlím sa a nasávam tú úžasnú atmosféru. Na konci dediny sa na mňa rozbreše pes, veď on je tu doma, nie ja :-). Dávam sa do reči s jeho pánom, dlho mi rozpráva o dedinke, o kostolíku, o bývalom farárovi ktorý sa nebál nahlas bojovať proti komunizmu. A je z neho nesmierne cítiť, aký je hrdý na svoj Hervartov. Dotiahnem to na rozhľadňu Žobrák a zisťujem, že som opäť viac debatoval ako šliapal. Ale nech! Stalo to za to. V sobotu, keďže bude asi pršať, mám plán spať vo Veľkom Šariši v Šariš parku . Samozrejme som sa zrovna trafil.. Pivovar má deň otvorených dverí. Všade ľudí ako maku a miesto na spanie nie je ani v kotolni. Tak som sa radšej presunul do Malého Šariša. Keď vchádzam do dediny, je už tma a začína pršať. Rýchlo vbehnem na akési družstvo pod striešku so strojmi. Prší až do rána. Noc veru nič moc. V nedeľu so mnou ruka v ruke kráča znovu dážď. V Kysaku sa spustila taká leja, až hrúza.

mos

Takýto zauujímavý podchod majú v Zborove

Zišiel by sa taký parádny Pačelov Deel, že Katka + Janko + Efka 😉 ? Občas vám tu niekomu budem takto nechávať odkazy, vy ostatní co nevice o čem hutorim, tak to neriešte ;-). Zrovna v najväčšom lejaku prechádzam okolo detského tábora, zastavím sa, že či môžem prečkať dážď: „Jasné a aj prespať a posušiť sa, ak chcete“ – hovorí mi správca. Je síce ešte len 16:00 a chcel som prejsť o kus ďalej, ale dážď neustáva a predstava že budem túto noc spať v postieľke rozhodla. Detský tábor Kysak- Brezie, zoslalo mi ta samé nebo! Správca sa o mňa stará ako o malé dieťa, pozve ma na nedeľnú slížikovu polievku, na čaj, no paráda! Spím ako bábätko.. Pokračovanie na budúce.