Náš šéf Maroš ide naprieč Slovenskom.Štart:Duklianský priesmyk 31.8.2015.Cieľ:Devín 1.10.2015(Na cestách 3)

Tatry, Tatry… Nie ste môj hrnček kávy.. Že by preto, že neľúbim kávu? No neviem. V každom prípade Tatry sú pre mňa také studené, taký holý studený kameň a ja mám radšej zeleň. V nedeľu vyrážam z Telgártu až pred obedom, mám namierené do útulne Andrejcová a to nie je tak ďaleko. Výstup na Kráľovu Hoľu dáva zabrať, je to zatiaľ najväčšie prevýšenie čo som absolvoval. Edko, ešte si si to nerozmyslel s tým výstupom na bicykloch na kráľovku? Je to svinsky kopec.. 
8

Útulňa Ďurková fotená z 10 m

Po dlhej dobe neprší, svieti slniečko a aj výhľady na kraľovke sú celkom fajn. No nezdržujem sa však dlho, frčím radšej na Andrejcovú, nech som skôr tam. Dorazím parádne, už je v útulni dosť ľudí, čo je pre mňa prekvapujúce,  keďže doteraz som nestretol žiadneho turistu. Vážne!  Celý východ, celých 12 dní som nestretol žiadneho turistu, vôbec žiadneho. Až teraz prvých pod kráľovkou. Chatárka, príjemná mladá baba,  práve dovarila šošovicovú polievku, mňam, chutila mi. Dávam sa do reči s dvomi mladými Martinčanmi, debatujeme dlho, vypytujú sa ma ako sa stravujem pri tak náročnej ceste, ako dopĺňam vitamíny, či používam energetický gél, alebo chia semienka. Či viac bielkovín ako sacharidov. Odpovedám, že jednoznačne viac bielkovín, že na chia semienkach frčím už od začiatku a gél len občas a aby som nedostal kŕče, tak pijem šumivý acidofit od Kompavy. Večer ma chalani pozvú hrať karty, prehrávam aj gate, to bude šťastia v láske…

9

Takto mi to Tatry spočítali. Za mnou najvyšší bod na trase. Ďumbier. Úžasný výhľad, že?

V pondelok ráno sa s chalanmi a s chatárkou rozlúčim a za úplnej hmly, valím na Čertovicu. Typické Tatry,  7 krát nastúpate veľké výškové metre,  8 krát vyklesáte veľké výškové metre. Hore dole a stále dokola. Počasie je celý deň otrasné.  Viditeľnosť tak do 20 m vietor, zamračené a ku koncu dňa prší. Keď už sa do tatier občas vyberiem, tak je to pre výhľady do dolín. Dnes neviem, ani kde je dolina.. Akurát čo je potešiteľné z tohoto dňa, je obrovské množstvo brusníc a čučoriedok.  Normálne sa im nedá odolať, len sa tak pasiem.  A potom,  že dorazím na Čertovicu, na chatu pod sedlom až večer. Príjemní manželia mi pripravia večeru, podebatujeme a o 21.00 som už v postieľke. Ráno už o 7.30 nastúpavam výšku,  smer Štefánikova chata, Ďumbier, Chopok do útulne pod sedlom Ďurková. V noci sa na čertovici čerti ženili, ráno je zamračené a úplná hmla, viditeľnosť tak ako deň predtým. Po štefaničku aj napriek tomu, sa to ešte dá,  ale potom to príde. Spustí sa taký vietor, že sa mám problém udržať na chodníku,  takéto počasie si hádam ani ešte v horách nepamätám, víchrica, úplná hmla a občasný dážď. Najhoršie je to pri výstupe na Chabenec, hrúza,  stupák ako hrom,  vetrisko,  prší. V Ďurkovej sa rozmrazujem hádam aj 40 min normálne zvažujem, že si dám frťana. Nedal som si 😉 V útulni ma prekvapuje veľké množstvo ľudí, dám si polievku, podebatujem s príjemným pánom z Olomouca,  z ktorým ideme  od Telgártu tú istú trasu, ale každý zvlášť a ktorého som zaregistroval na Andrejcovej. Neskôr ešte pár slov s dvomi ukecanými východňármi,  riadni experti, a pod ho do „duchien“. Žiaľ, ráno sa počasie vôbec nezlepšilo,  ako som predpokladal,  ba naopak,  vietor ešte zosilnel,   pán z Olomouca to balí, ide domov, príde radšej keď bude lepšie počasie, ani sa nečudujem. Ledva sa držím na chodníku, bojujem o každý jeden krok. Vidím ukrutný boj vtáka s počasím. Normálne to nedokáže umávať s krídlami, takmer je na mieste a po chvíľke padá k zemi. Skúša znovu a znovu to isté.  Toto som ešte na vlastné oči  nevidel. Dnes je naozaj nedobrý deň, dochádzajú sily a nie len tie fyzické.. Morálka na bode mrazu. To nevľúdno na mňa tak nejako doľahlo .. Našťastie dostávam povzbudzujúcu sms od priateľa. Maroš, prišla práve včas! Ďakujem. Tak Tatry mi tie neuvážené slová, že ich nemám rád,  spočítali aj s úrokom. Chýbalo mi trošku viac pokory, tak mi treba. Ak motorky boli peklo, tak toto bolo peklo na druhú… Podvečer unavený dorazím na Donovaly, kde ma už čaká môj priateľ Edko,  ktorý mi zo základného tábora Sliač prinesie doplnenie zásob.  Chia semienka, banány a hlavne rezne!  Mám na ne takú neskutočnú chuť už hádam aj 6 dní ;-). Dlho debatujeme. Som naozaj nesmierne rád, že si prišiel Edko, veľmi si ma potešil a dodal novú energiu . Veľmi ďakujem, za všetko.  Noc trávim v penzióne Dami Sport,  príjemné miestečko z parádnou obsluhou v reštaurácii. Keďže raňajky podávajú až od 8.30, a to ja už chcem byť na ceste na kopec Zvolen nad Donovalmi, tak mi pani kuchárka spraví balíček,  pripadám si ako na vojne, suché raňajky :-). Štvrtok mám hneď z rána rozcvičku, na Zvolen je to riadny fučák. Je pod mrakom,  ale hlavne už tak nefúka.  Dokonca po obede vykukne troška aj slniečko. Som v obľúbenej  Veľkej Fatre a mám namierené na Kráľovu studňu.

10

Takýto pekný výhľad bol ešte z Kráľovej hole

Tak ako začínam deň,  tak aj končím.  Z rybovského sedla na krížnu je to velikánske prevýšenie, odfukujem, ale zdolávam. Piatok ráno sa budím do krásneho slnečného dňa,  ktoré mi svieti po celý deň. Hneď je krajší deň. Vstúpil som do Kremnických vrchov. Terén ako obvykle, hore -dole. V Kordickom sedle rozmýšľam, že pôjdem do Kordikov pozrieť kamoša Mila, ale keď to tak dnes šliape, tak si len vymeníme pár sms a cez Skalku mašírujem do Krahúl. Z Vyhnátovej zamávam dolu do Banskej Bystrice, do Majosportu – „Bea ahojte“ ;-). Je podvečer a ja rozmýšľam kde hlávku skloniť. V Krahuliach sa ubytujem v súkromí u Kordy v dolnej časti dediny.  Privíta ma veľmi príjemný pán v rokoch. Čo SNP-čku?  Hej, je to na mne až tak vidieť?  Či skôr asi cítiť? 🙂 Dá sa tu niekde najesť? Žiaľ teraz už nie, je neskoro a je mimo sezóny. Ale niečo vymyslíme. O chvíľočku mám na stole hrnček parádneho domáceho gulášu. Mňam. Nocľah je veľmi príjemný,  je to tu útulné, také domácke.  Žiaľ, slniečko mi dlho nevydrží,  už v noci prší a pokračuje to aj v sobotu ráno. Prechádzam okolo kremnických baní po ceste,  keď tu naraz oproti mne auto z nápisom nórska móda. To predsa nemôže byť nik iný len náš dodávateľ Bohuš Mičiaň, mávam mu,  zbadá že som to ja,  otáča sa, chvíľku debatujeme, popraje mi veľa úspechov ešte do ďalšej cesty a ja idem smer Kunešov. Náhodné stretnutia bývajú vždy príjemne. Počasie mi kazí trošku plán, chcel som to doraziť na Hadvigu a tam prespať niekde vonku. No za takého dažďa sa mi do toho moc nechce.  Mením plán, schádzam dole do dedinky Sklené. Nachádzam ubytovanie, hneď vedľa krčmy. Dokonca tam aj varia, čo je na takú malú dedinku paráda. Síce len pizzu a sacharidy nie sú zrovna to, čo moje telo potrebuje .

11

Vynovená útulňa Andrejcová

Ale.. Čo sa týka môjho stravovania,  naozaj sa snažím telu dopĺňať hlavne bielkoviny, aby som mal viac síl,  energie,  aby som nebol ťažký, malátny, nafúknutý..  Na toto by mi môj otec povedal: Zase mudruješ? Telu máš dať čo si pýta. Hm… Starý sedliacky rozum. A ja ako dobrý synáčik, predsa musím poslúchať :-). Zládujem celú pizzu a ešte k tomu mi domáca pani prinesie 2 ks jablkovej štrúdle. No odmietnite :-). Po bielkovine ani smrad..Ešte kúštiček k tomu stravovaniu. Je zaujímavé, čo všetko sa deje počas nadštandardného výkonu s ľudským telom. Neustále mi po mysli chodia také jedlá, čo nejem vôbec, alebo minimálne. V Kysaku si v obchode kupujem luncheon, ten som nepamätám kedy jedol naposledy,  roky rokúce nie… Keď si pozriem zloženie,  je mi špatne ešte som ho ani nezačal jesť. .  Po poctivom mäse ani stopa.. Ale ako mi chutí!!!  Ako najúžasnejší argentínsky steak. Síce dlho sa u mňa nezdrží, ale to už je námet na inú tému ;-). A ešte čo mi priam neuveriteľne telo pýta,  je čokoláda. Ja a čokoláda!!  Zjem tak 3 kocky za rok. Teraz?  Furt!  Normálne sa stane zo mňa čokoholik. Keď si mi Mirka opisovala tú slasť na jazyku,  neveril som,  teraz už viem o čom je reč ;-).  Len dúfam, že sa zo mňa nestane taký čoko závislák ako ty ;-). Inak ďakujem za sms, potešila. 2685! V noci len tak tečú prúdy vody z nebies. Ak to chcem dať v nedeľu do Fačkovského sedla, musím štartovať veľmi skoro a o 6.30 byť už na kopci. A to chcem,  nechce sa mi v takom počasí nocovať vonku. Ráno však leja pokračuje, chvíľku čakám či to neprestane,  neprestáva… Do takého dažďa so mi teda ani náhodou nechce. Prestáva to o 8.30 a to už je jasné,  že to do Fačkovského sedla nestíham. Tak si dávam nečakané voľno. V nedeľu do 11 je v dedinke otvorený obchod,  ktorý je oproti môjho nocľahu. Hneď ako prestáva pršať nastáva zhon. Hádam celá dedina nakupuje. V dedine je veľa nezamestnaných, ale aj veľa alkoholikov, veď to poznáte, nie sú peniaze na nič, ale na alkohol sú. Pri obchode sa o chvíľku vytvorí hlúčik takýchto a chlastajú až do 14-tej. No prosto pravá dedinská idylka ;-).  Pokračovanie opäť o pár dní…..