Náš šéf Maroš ide naprieč Slovenskom.Štart:Duklianský priesmyk 31.8.2015.Cieľ:Devín 1.10.2015(Na cestách 4)

Oj zabáva, zabáva až do rána…  Zuzka blúzka, už 5 dní mi iné ani po rozume nechodí… Furt dokola si to spievam, hrôza, dokonca aj zver tou pesničkou plaším. Týmto pozdravujem skupinu Kandráčovci. V pondelok neprší, za Skleneného nastupujem hneď skoro zrána, čaká ma riadna štreka, chcel by som to potiahnuť až do Fačkovského sedla a to je skoro 12 hodín čistého šliapania.

4

No povedzte, nie je to krásny výhľad z Vápeča

Od rána na mňa vykukne slniečko,  ktoré ma sprevádza skoro celý deň, len občas prebehne pár mrakov, ale sa celkom ochladilo. Cesta ubieha, len ma trošku rozčuľujú časy na smerovníkoch, absolútne nesedia,  nezhodujú sa s mapou a ani so skutočnosťou. Na  Žiaroch je na smerovníku  čas do Fačkovského sedla 6.35 hod, na mape a aj v skutočnosti o hodinu a pol viac. Celkom „maličký“ rozdiel. 😉 To ani bez batoha sa nedá o toľko skrátiť. Dokonca na Chrenovskych lazoch sú smerovníky otočené opačne. Trošku zvláštne. Tesne po 19-tej dorazím do Fačkovského sedla. Už riadne 2 hodiny ma sprevádza neskutočné ručanie jeleňa. Keď pod lesom zbadám 8 jeleníc, tak už mi je jasné o čo ide. Môže si dnes vyberať, paroháčisko jeden! 😉  

5

Niekto to nedovolí značky ani v lese a niekto sám z vlastnej iniciatívy vytvorí takéto krásne

Nocľah zajednávam v krásnom novom salaši Kľak. Žiaľ, lacnejšiu hotelovú časť majú zatvorenú, k dispozícii sú len apartmány na salaši za 130 €. Čože? To teda nie!  Našťastie to celé do rúk zoberú 2 kuchári, volajú šéfovi a dojednáme cenu 20 €. To beriem!  Apartmán je čistý prepych, fakt nádhera, až sa tam cítim nesvoj, ušmudlaný, zablatený, prepotený. Len sa tak rochním. Ranné nastúpanie mi dáva zabrať, cez zjazdovku na Homôlku je to riadny kopčisko. Celý deň ma sprevádza slniečko a jelene. Stretávam ich počas dňa 9, len tak prebehujú predo mnou. Ruja je v plnom prúde, tak sa predvádzajú. Prechádzam doteraz asi najhoršie označeným úsekom,  pri Pričnom vyjdem von z lesa, na velikánsku lúku a značky nikde. Hľadám, no nenachádzam. Možností je more. Tak to seknem len tak podľa uváženia, podľa intuície kadiaľ by asi mohla ísť. Našťastie moja intuícia ma ešte nikdy nesklamala,  ani tento raz nie. Po nastúpani kopca značku nachádzam, síce najmenej 100 ročnú, ale dôležité je, že chodník tadiaľ vedie.  Páni značkári, tento úsek si teda za klobúk naozaj nedáte!  Som v Čičmanoch, kvári ma hlad, chystám sa zastaviť najesť v penzióne Javorina. Tesne pred nosom mi pred reštauráciou zastavuje autobus plný rakúskych dôchodcov. Stihnú skôr vystúpiť ako ja prísť.. Aby to porantalo! 😉 Nemám čas toľko čakať na jedlo, lež obslúžia všetkých dôchodcov. Tak ani nezastavujem, idem ďalej, veď si dám tyčinku a hádam sa nájde aj kúštiček čokoládky ;-). Miesto dobrého jedla si dám dobrý výstup na Strážov. Podvečer som v Zliechove, aj by som prešiel o kus ďalej, ale nechcem riskovať, je tu známa kauza nového vlastníka lesov, ktorý vyrúbal všetky stromy, na ktorých boli značky… Do JEHO lesa je zakázaný vstup, predsa do JEHO lesa mu nebude kdekto chodiť!  Neskutočné!  Toľko arogancie, že je človeku až z toho zle.. A pritom je to medzinárodný chodník E8.  No čo už, aj hlúposť je dar boží. Ale ak tadiaľ pôjdete, nebojte sa domácich pýtať,  vedia o kauze všetci a tiež len krútia hlavami. Poradia Vám kadiaľ treba ísť, kde sa napojiť, lebo trasa je už aj preznačkovaná, len v dedine neviete kam sa vybrať, vedie úplne inam a na starý chodník sa napojí až pred Hornou Porubou, konkrétne pred kopcom Vapeč. Nová trasa nie je ešte zakreslená v mapách, tak dávam veľkého bacha kde je značenie, aby som sa nezamotal, no našťastie je veľmi pekne značená, zvládam to v pohodičke. Pochvala, pán značkár!  Na Vapeči sa kochám krásnymi výhľadmi, toto je to, čo zbožňujem!  Krásne zelené pasienky, popretkávané stromami a skalami a nie len chladné kamenie.

6

Aj takéto „hefty“ stretávam po ceste. Svine asi vedia čítať, plot stále stojí

Je streda a na cestu mi svieti slniečko,  čo dodáva na pohode. Práve dozreli drienky, je ich plno, tak mám spestrenie jedálnička . Áno, tie z ktorých sa robí Schusterova drienkovica, sú to také malé červené plody, podobné šípkam a možno trošku aj čerešniam, tiež majú kôstku, len sú viac oválne a chutia ako…ako.. Čo ja viem ako?  No ako drienky. Trošku kyslasto, keď sú nezrelé a sladúčko keď sú zrelé. Dorážam do Trenčianskych Teplíc, z lesa vychádzam pri Baračke. Rozmýšľam, či nezbehnem zaklopať na dvierka Vladovi M., či by ma neprichýlil vo svojej skromnej vilôčke ;-). A nenalial za jeden v jeho nezabudnuteľnej štýlovej baranici ;-). No ale nechajme už Vlada M. užívať si zaslúženého dôchodku ;-). Nocujem v dome speváckeho zboru slovenských učiteľov. Vedeli ste, že aj také niečo existuje?  No ja teda nie. Komplex voňajúci echt socializmom, ale keď ste unavený nič neprekáža. Ešte k tým mojim „úžasným“ chutiam.  Ako som prechádzal cez kúpeľný park, popri reštauráciách, dostal som nehoráznu chuť na pivo. Pivo som pil naposledy v Rokycanoch na vojne a to je 24 rokov.. Teraz som si normálne kúpil veľké pivo a celé ho vydrúzgal..  Ako veľký chlap ;-). Nechápem sa… Na ďalší deň zbehnem z Teplíc do Trenčína, v Maxe dokúpim na ďalšiu cestu jedlo, hrozno, banány a samozrejme aj nejakú tú čokoládku ;-). Nejako čudne sa na mňa ľudia pozerajú a bočia odo mňa, Že by? Nieeee, určite nesmrdím, veď som sa pral toť nedávno, pred 11 dňami v Telgárte ;-).  Z Trenčína mám namierené do Soblahova, k priateľovi Marošovi, kde mám ďalšie vysunuté stanovisko. Som tam skoro, hneď všetko vyhadzujem z batoha a Zuzka, Marošova manželka,  mi moje smraďochy dáva prať, aby do rána uschli. Po parádnom jedle, večer trošku podebatujeme,  ukazujem na mape Barborke, usmiatemu slniečku tých dvoch, kadiaľ som doposiaľ prešiel a čo ma ešte čaká. Zuzka + Barborka + Maroš ďakujem vám veľmi pekne, bolo mi s vami veeľmi fajn, tak rodinkovo. V piatok už o 6.40  šliapem cez Trenčín, smer biele Karpaty, kde trasa prechádza kúsok na Moravu. Trielim si to do dedinky Strání, kde chcem prenocovať. Už od obeda, od Machnáča husto prší. Napriek tomu sa mi ide parádne…až neskutočne.  Robím si žarty,  posielam Marošovi SMS, že čo dala Zuzka do toho včerajšieho mäsa, či nejakú marišku, alebo čo, keď mi to tak šlape. Bolo na ňom niečo také zelené. Odpísal mi, že nie, že to zelené bola pleseň, že jej bolo ľúto to staré mäso vyhodiť.. No veď kamarát ;-).

7

čerstvé vajíčka? Nie je problém, zavolajte si. Kúsok za Trenčínom, ako som prešiel diaľnicu.

V sobotu ráno štartujem na mieste, kde som zbiehal dole do dediny. Husto prší a ja mám namierené ešte na „Bakonovu“ 😉  Veľkú Javorinu. Počasie je naozaj škaredé, ale mne sa opäť ide super, je to taký zvláštny deň, taká totálna očista. Prší, občas aj leje a ja si vykračujem sám lesom a je mi fajn.  Ako keby som bol niekde „inde“.  Nevnímam nič, len malý senzor sleduje značku. Neviem, hm..  Fakt zvláštny deň. Jediné čo ma trošku mrzí,  je že na vrchole Veľkej Javoriny nie je nič vidieť. Keď je pekné počasie, tak tam je krásne. Na Holubyho chate si dávam divinový gulášik, trošku obschnem a pokračujem na Myjavu, kde dnes zakempujem. Keďže Myjavčania práve vyhrali vo futbale u susedov v Senici, je v meste veselo,  hukotu je až do rána. Nedeľa je hneď od rána slnečná, šliapem pomaličky, viac sa venujem odpisovaniu na SMS a MMS. Doma u rodičov v Jaslovských Bohuniciach, máme totižto hody. Sme veľmi súdržná rodinka a ja budem dnes chýbať. Maminke bude trošku smutno, ale určite to zvládnu, už si zvykli že som troška „iný“.  Brat Staník ma od rána dráždi MMS-kami rezňov s krátkym a výstižným textom: „Mňam“.. Na obed sa k nemu podobnou MMS-kou pridáva kamoška Máňa. A ja mám na obed 2 hrušky ukradnuté  po ceste v nejakej záhradke;-) a 2 jabĺčka. No nezabili by ste ich? .. Nie je nad to, mať takého „parádneho“ brata a takú „super“ kamarátku ;-).  Na obed zo Štefánikovej mohyly na Bradle im domov zavolám, aby vedeli, že ma majú ;-).  Prichádzam na Dobrú Vodu, zaujímavosťou tu je, že značka vedie priamo cez cintorín. Niekde  to nejde ani cez les, tu sa dá aj cez cintorín. Zakempujem v penzióne Skalka, kde ma príjemná domáca pani ubytuje, keďže som tam sám,  tak nevaria. Domáca sa však veľmi ochotne so mnou podelí o parádny nedeľný obed. Vy tam v Jaslovciach, nebudete len vy hodovať !!!  Ozaj, aj som zabudol, moje vibramky, úžasné Asolá mi to nehorázne sušenie odpustili, už sú znova pohodlné ako predtým. Ide sa mi ako v bavlnke :-).  Pokračovanie v stredu…..