Náš šéf Maroš ide naprieč Slovenskom.Štart:Duklianský priesmyk 31.8.2015.Cieľ:Devín 1.10.2015(Na cestách 6)

V stredu som v lese nad Pezinskou babou skoro, aj keď nemám toho pred sebou veľa, chcem si to užiť úplne na maximum. Hneď po chvíľke stretávam stádo muflónov, tešia sa, poskakujú, ale keď ma zacítia poďho v nohy…. už ich aj niet. Má mi dnes na cestu svietiť slniečko, čo sa až tak nenapĺňa, je pod mrakom, ale to už je v tejto chvíli absolútny detail. Deň si užívam do maxima, veď som posledný deň v rámci pochodu v lese, vo štvrtok to už bude väčšinou asfaltová mordovačka . Noc trávim pri hornom červenom kríži, pod altánkom. Je znovu riadna zima, ale spí sa mi parádne, tak kľudne, s takým pocitom nejakej zvláštnej blaženosti. Ráno si uvarím čajík, dám si tyčinku od Vlada Zlatoša a s úsmevom na tvári a slniečkom v chrbáte naberám smer Kamzík a potom hor sa do mesta, do bratislavskej džungle. Cez Kramáre, Slavín, do starého mesta, pokračujem cez Mlynskú dolinu, Slávičie údolie, Jezuitské lesy, Devínsku Kobylu do Devína. Za Slavínom ma v úzkej uličke obehne  pani na aute, musím sa uhnúť aby prešla, zamávame si. Asi po 10 minútach si všímam, že to isté auto sa otočilo a vracia sa smerom ku mne. Tesne predo mnou sa zase otočí a zostane stáť. Keď prídem k autu, usmiata milá pani sa ma pýta, či nechcem zviezť, aspoň kúsok. Zdvorilo sa poďakujem, ale odmietam a vysvetlím pani, že na Devín to určite dám po svojich. Chvíľočku sa rozprávame, keď vysvitne, že idem SNP-čku, tak zvýskne:“Vy idete magistrálu? Ježííš aj ja by som ju chcela prejsť“. So širokými úsmevmi sa lúčime a poprajeme si navzájom všetko dobré. Hm.. milá príhoda na záver.

20151001-165538

Dobojované so Zuzkou blúzkou

Deň mám naozaj krásny slnečný, ako z knihy, ako keby si počasie povedalo: Už som ho dosť vytrápilo, na záver mu doprajem trošku slniečkova. Kráčam ako keby v letargii, usmievam sa na okolitý svet. Neviem čo si síce o mne myslia okoloidúci, ale nikto z Pinelovej nemocnice po mňa neprišiel☺, tak hádam je to OK.  Dokonca ani tá džungľa bratislavská sa mi nezdá taká hrozná. No a je to tu!

Dobojované! Dobrodružstvo sa skončilo! Ja som to zvládol ! O 16.50 som na Devíne, kde ma čaká moja partia, neterka Zuzka, sestra Zuzana, kamarátka Máňa a kamaráti Maroš a Vlado. Neskutočne som sa už na nich tešil! Prekvapujú ma úžasným privítaním, Zuzka mi ide naproti s tabuľou v ruke s nápisom: Majo blahoželáme! Po smerovník to dorážame so Zuzkou spoločne. Do toho príde ešte emotívna SMS od druhej neterky Dominiky a ide na mňa sentiment ako blázon…. Slzy na krajíčku .. Asi je to už vekom, už starnem. V každom prípade je úžasné mať takú rodinku a takých kamarátov, verte mi ! Zážitkov je nespočetné množstvo, treba čas na strávenie, teraz je tu len pocit úžasného vnútorného pokoja, vnútorného šťastia.

Keď budete mať chuť prečítať si zhodnotenie všetkého, tak o pár dní, dajte mi trošku čas na strávenie toho celého. Ďakujem.  Maroš.