Maroš ide naprieč Slovenskom.Zhodnotenie

Cesta je Cieľ. Moje malé motto putovania. Áno, chcel som na tejto ceste nájsť svoj osobný cieľ, už nechcem, aby mojim cieľom bola len cesta. Verím, a som presvedčený, že sa mi to podarilo.Tesne pred ukončením, na Devínskej kobyle som dostal od priateľky Mirky SMS: „Už si našiel sám seba“? Nuž áno, našiel! Táto cesta mi strašne veľa dala a viem aj to, že ešte len dá, budem z nej čerpať ešte naozaj dlho. Viem aj to, že takúto cestu už viac nezopakujem. Vedel som, že toto putovanie bude náročné, že to pôjde tak trošku aj cez bolesť, no napriek tomu to prekonalo všetky moje očakávania. Bolo to nesmierne náročné, možno až trošku nebezpečné. Vedel som, že som fyzicky pripravený najhoršie za posledné roky, jednoducho som nestihol nachodiť pre zdravotné problémy potrebné kilometre, koxatrózový kĺb mi to nedovolil. Jediné, čo som ako tak stihol, bolo niečo najazdiť na bicykli. Je to síce úplne niečo iné, ale zaplať pánboh aj za to. O to viac som však bol asi pripravený, či skôr odhodlaný psychicky. Opäť sa len potvrdilo, akú dôležitú úlohu hrá v našich životoch psychično. Počasie mi zrovna veľmi neprialo, veď takmer polovicu cesty mi pršalo, 13 dní, a ďalších 7 bolo zamračené, to sa však nesťažujem, to beriem ako fakt . Za najhoršie dni považujem 3 dni v Tatrách, hlavne posledný bol naozaj ťažký, hlavne psychicky, ale ešte o chĺpok bol ťažší a to skôr fyzicky, deň s motorkami, okolo Kojšovskej holi . Bŕŕŕ… Ešte teraz mi je špatne, keď si na to spomeniem a tiež veľmi zlé bolo ráno pri chate Volovec, keď som si tak „úžasne“ vysušil topánky. Vtedy som mal naozaj pocit, že to bude v keli, keď sa mi nedajú Asolá do poriadku. Našťastie to dopadlo dobre. Celú cestu som prešiel absolútne sám, nikto ani na jediný úsek sa ku mne nepridal, dokonca keď to už vyzeralo, že aspoň kúsok by sme mohli spolu z útulne Ďurková prejsť s pánom z Olomouca, tak nakoniec to pre škaredé počasie nevyšlo. Na maminkinu otázku, či mi nebolo samému smutno, otupno, sa mi nedá odpovedať jednoznačne. Áno, boli chvíľky kedy mi bolo smutno a veľmi, ale boli zase chvíľky kedy som si to absolútne vychutnával a niekedy aj také chvíľky, kedy som to doslovne potreboval, byť sám. A koniec koncov som mal so sebou parťáčku, počas cesty som sa rozprával so svojou paličkou. Celú cestu som prešiel po červenej značke E8, nevynechal som ani meter, keď som niekde zišiel z trasy, na ďalší deň som sa na tom mieste napojil a pokračoval . Tak isto som celú trať prešiel po svojich, ani meter som si nepomohol žiadnym dopravným prostriedkom, skôr som prešiel aj niečo navyše, keď som niekam zbiehal na prespanie, alebo keď som pokufroval. Celú cestu som sa orientoval výhradne tlačenými mapami od VKU Harmanec, považujem ich za najlepšie. Bolo to také niečo vnútorné, chcel som to tak, nechcel som žiadne GPS, nič. Ani kompas som dokonca nemal. Našťastie za svoju konzervatívnosť som nezaplatil takmer vôbec, kufroval som minimálne. Naozaj mám v sebe také niečo vnútorné, keď som vošiel na zlú, nepravú cestičku, po chvíľke to už aj vo mne blikalo : Hop Maroš toto nie je dobre. Viem, mal som asi aj kus šťastia. Boli naozaj úseky s veľmi zlým značením, kde to bolo o fúz. Napríklad okolo Pipítky, na jednom suchom strome bola značka so zmenou smeru, možno na druhý deň tam už ten strom nestál.. Cestičiek tam bolo veľa, žiadna viac vychodená, ďalšia značka až hlbšie v lese .. No možno by som tam ešte teraz blúdil… Z vymožeností novodobej techniky som mal len dve veci, telefón a elektronický krokomer. Ozaj, čo sa týka operátorov.. Na takúto cestu nebrať určite O2, na bežné veci OK, sú naozaj asi fér, ale tuto .. Telefónne pokrytie v horách zlé, tam kde iní šlapali na plné percentá, ja ani ťuk, 0. A už vôbec nebudem vravieť o internete. Fotky som posielal 2 týždne. Ani na chvíľočku, ani jeden jediný okamih som nepomyslel, že cestu skončím skôr, jediné, čo mi to mohlo prekaziť bolo zdravie, zdravotný problém. A veru že ich aj pár bolo (nechcel som o tom písať, aby som nenaplašil doma). Najväčší nastal, keď som zišiel z hrebeňa Tatier, začal som pociťovať bolesť pravej, nie koxatrózovej nohy okolo členka a lýtka. Vyvrcholilo to vo Fačkovskom sedle, kde po ťažkej, celodennej štreke, som mal celú nohu neskutočne opuchnutú, zapálenú a veľmi bolestivú, v podstate som ledva chodil. Rozmýšľal som ako ďalej, rozhodol som sa, že sa nejako doplazím do Trenčína k priateľovi Marošovi, ten má švagra lekára a niečo mi na to odporučí, poprípade dám deň voľna. Pri sebe som mal samozrejme aj ja rôzne antibiotiká. Ako tak v noci spím, okolo pol tretej ma napadne, či ma niečo do nohy nebodlo, nejaký hmyz, nejaká sviňa . Tak vyskočím a vyberiem tabletku na alergiu Dithiaden. Do rána je noha menej opuchnutá, ani tak nebolí, po obede sa mi už kráča lepšie. Zopakujem to 3 dni po sebe a problém je vcelku vyriešený. Našťastie. Síce 3 dni som riadne „skárovaný“, kedže nie som naučený na lieky, ale dôležité je, že to pomohlo. To, že mi na hlavu spadne suchý veľký konár, je detail, mojej hlave to už neublíži, len to tam zaduní ☺. To, že sa pošmyknem pri prechode cez Tatry na mokrom koreni a zletím cez veľký kameň niekoľko metrov dolu, je tiež len detail, chvíľku si poležím, zorientujem sa kde vlastne som, zistím, že mám len ruku narazenú a ide sa ďalej. Áno, asi si môžem povedať, že stálo pri mne aj kusisko šťastia, ale to už patrí k tomu, môj anjelik ma ochraňoval dobre celú cestu. Celá cesta bola nesmierna očista, očista mysle, ducha, tela. Najväčšia asi počas dňa, keď som kráčal za celodenného dažďa zo Strání na Morave na Veľkú Javorinu. To bol naozaj zvláštny deň… Dostávam otázky, čo mi táto cesta dala a čo vzala. No nevzala mi vôbec nič, teda okrem mojich 7 kg špekov a aj to moc nechápem, veď som zjedol najmenej tonu čokolády☺. A čo mi dala? Veľa ukáže čas, veľmi som potreboval prečistiť, vypadnúť z tohto uponáhľaného sveta, proste nájsť seba samého a to viem už teraz, že sa mi to podarilo, už teraz viem, že sa nemusím len túlať po Karpatoch…Už to pôjde aj inak!
Už len pre toto to určite stálo za to!

Dúfam, že som vás moc nezaťažoval, moje písanie asi bolo niekedy až príliš osobné, pre cudzích, možno trošku nezrozumiteľné, ale tak som to v tej chvíli cítil. V každom prípade som nechcel byť za hviezdu, ako mi napísala moja priateľka Efka, to naozaj nebolo mojim cieľom, troška mimo misu.. Chcel som sa len s vami podeliť o jedno dobrodružstvo, o jednu cestu, o jeden cieľ, o jeden pohľad na život . .

Na záver sa chcem veľmi poďakovať všetkým, ktorí mi akokoľvek pomohli, ktorí ma podporovali, fandili, verili mi a dokonca aj tým, ktorí mi neverili. Zuzi, som celkom rád, že som ťa v tejto veci tak trošku sklamal ☺. Mám ťa veľmi rád. Tak ešte raz: Chcem, aby táto cesta bola pre mňa cieľ! Už nikdy nechcem, aby to bolo opačne! Ďakujem. Maroš

hthth

 

Čo som mal za výstroj.

Vak Lowe Alpine Diran 65l
Obuv Asolo Treking Gore Tex
Sandále Keen
Bunda Milet Gore Tex
Vesta Husky softshel Danel
Mikina polartec 200 hrubá Treksport
Ponožky Bridgedale Trekker CuPED 2x
Termo tričko Termovel Modal dlhý rukáv
Termo tričko Craft merino vlna dlhý rukáv
Termo spodky Craft merino vlna
Termo tričko Progress bambus krátky rukáv
Košeľa Progress funkčná krátky rukáv
Nohavice odopínacie, funkčné Lowe Alpine
Nohavice nepremokavé Zajo
Pončo Trekmates
Návleky na nohy krátke Gore Tex Trekmates
Vložky do topánok s gélovovým vankúšikom na tlmenie nárazov Spenco All Sport
Okuliare Julbo
Spacák pérový Husky Dinis
Stan 1 miestny Ferrino Migale 1
Karimatka jednoduchá penová
Karimatka samonafukovacia – dokúpená v Bardejove
Vak na vodu Sea to Summit 10l

Zhodnotenie: Snažil som sa zhodnotiť používané veci bez nejakého uprednostňovania, čo predávame v našich predajniach, zodpovedne, tak ako mi poslúžili.

Vak Lowe Alpine Diran 65l : Super batoh s na sebe nastaviteľným systémom Axiom. Považujem túto značku naozaj za jednu z najlepších na trhu. Keď sa mi ho podarilo ideálne nastaviť, tak to bolo super. Veľmi som ocenil výborný bedrový pás, malé vrecká po bokoch a veľa možností na rôzne uchytenia.

Obuv Asolo Treking: Je to vynovená verzia obľúbeného modelu Saslong . U turistických topánok som vždy išiel bez kompromisu, tu naozaj vsádzam na špičkovú kvalitu, žiadne exi – neviem čo, značky za 50 € neberiem ako turistickú obuv. Asolo Treking je úžasný celokoženný s gore-tex membránou model. Perfektne mi sadol na nohy, super medzipodrážka, ktorá tlmí nárazy, okop okolo celej topánky. Za celú dobu, aj napriek veľmi daždivému, škaredému počasiu mi ani na chvíľku nepremokli ! Za veľké pozitívum považujem aj váhu, napriek tomu , že je to celokoženný model, sú vcelku ľahké. Aj napriek veľkej nehoráznosti, ktorú som spravil sušením pri ohni, mi poskytli to najlepšie čo moje nohy potrebovali. Absolútna špička!!

Sandále Keen : Keeny považujem za takú turistickú klasiku. Mne poslúžili na ceste výborne. Keď bolo veľa asfaltu a bolo pekné počasie, tak som v nich dokonca aj aktívne kráčal . Samozrejme, som ich hlavne využíval po, na prezutie.

Bunda Milett Gore tex : Ďalšia vec, kde nerobím kompromisy. S touto bundou som už niečo pochodil a preto to bolo aj trošku cítiť, pri veľkých dažďoch už neudržala taký tlak vody ako nová. Na veľké dažde som však používal pončo. V každom prípade špičková bunda, ktorá ma prekvapila napriek veku a opotrebovanosti ako udržala tlak vetra. V Tatrách pri obrovskom vetre som mal na sebe len túto bundu, vestu a termotričko a nebolo mi vôbec zima.

Vesta Husky softshel Danel : Veľmi som rozmýšľal, či si vestu brať, nakoniec som sa rozhodol, že áno a bol to veľmi dobrý krok. Poslúžila mi hlavne pri veternom počasí v Tatrách, spolu s bundou nepustili vietor až na telo a nebolo mi príliš horko počas aktívneho šlapania. Často som ju využíval aj večer po príchode na určené miesto.

Mikina polartec 200 hrubá Treksport: Túto teplučkú, hrubú mikinu som použil našťastie len pár krát po večeroch a v noci, aj napriek nie príliš dobrému počasiu. Nie som až taký zimomravý.

Ponožky Bridgedale Trekker CuPED : Pozor na ponožky !! Je to často krát podceňovaná vec, vedia narobiť veľké problémy. Môžete mať super obuv, ak do toho dáte „šit“ ponožky, je to celé zlé. Mal som na ceste 2 páry . Sú to ponožky úplne inej kategórie. Je to rolls-royce medzi ponožkami. Na šliapanie som používal hlavne model cuped, s jontami medi. Tu naozaj ide o absolútnu špičku medzi ponožkami. Vynikajúco sedia, nepohybujú sa počas chôdze, rôzna hrúbka na rôznych častiach nohy, podľa potreby, aj po niekoľko dňoch neprania sú „nositeľné“. Ja konkrétne som najviac nepral ponožky 7 dní a boli ešte celkom „jedlé“ ☺.
Termo tričko Termovel Modal dlhý rukáv: Je to tričko od slovenskej firmy Rutex . Dôkaz toho, že aj na slovensku vieme vyrábať špičkové veci!! Mám túto firmu veľmi v obľube a nielen preto že je slovenská , rozumejú sa svojej práci! Najviac využívané oblečenie počas cesty ! Toto tričko som si ani nechcel brať, má už svoje „kilometre“ odjazdené. Som nesmierne rád, že som ho nakoniec zobral. Keď bolo teplo, len som si vyhrnul rukávy, keď zima, tak som ich spustil. Veľká prednosť tohto trička je, že veľmi rýchlo schne. Keď som mal celý chrbát prepotený a zostal som stáť o chvíľku som bol v suchu. Je to síce kombinácia prírodného vlákna Modal s umelým materiálom Polypropylén a dnes ide do popredia čisté „prírodno“, no ja na neho nedám dopustiť. Síce po viacdennom prepotený trošku zapácha, ale keďže nie som ten typ strašne smrdiaceho chlapa, teda aspoň tak mi to pár žien povedalo, ☺takže mi to až tak neprekážalo. Absolútna špička ľadovca !

Termo tričko Merino Craft: Toto tričko som používal hlavne na spanie. Jeho tepelná izolácia bola výborná! Teplučké, funkčné, pohodlné.

Termo spodky Merino Craft: Presne to isté ako tričko. Bezchybné!

Termo tričko Progress bambus krátky rukáv: Žiaľ, toto tričko sa mi neosvedčilo, príjemný materiál na pocit, ale pri aktívnom pohybe, pri potení sa, veľmi zle schne. Takmer podobný bavlne. Na šlapanie som ho použil len jeden deň, v podstate som bol stále mokrý . Možno v lete, pri slniečku, ale počas sychravých dní nedobrá voľba. Používal som ho potom ako „domáce“ oblečenie po celodennom šlapaní.

Košela funkčná Progress krátky rukáv: Presný opak trička! Keďže som ťažký „košelofil“ ☺ a zbožňujem košele, som náročný na ich kvalitu. Tento model spĺňa najprísnejšie kritériá. Príjemná pocitovo, špičkovo funkčná a ešte aj dizajnovo vydarená. Na ceste som ju však využil len prvé 2 dni, potom už nebolo počasie na moje obľúbené košieľky .

Nohavice odopínacie, funkčné Lowe Alpine : Overené, otestované, vedel som do čoho idem. Výborný materiál, využíval som ich takmer stále. Len sa mi znovu potvrdilo, že nejaké príliš nepremokavé nohavice na naše podmienky nie sú potrebné. Keď som aj zmokol, po chvíľke boli suché. Keď bolo teplúčko dal som dole nohávy. Akurát maličká nevýhoda bola nie príliš športový strih, sú trošku širšie. Pri vetrisku v Tatrách mi to máličko vadilo .

Nohavice nepremokavé Zajo : Bral som tieto nohavice hlavne kvôli váhe, úplne ľahučké, do vrecúška zbaliteľné. Nesklamali, na šlapanie som ich použil síce len 2 krát, keď lialo a nepremokli. Využíval som ich aj po večeroch.

Pončo Trekmates : Dôležitá vec počas mojej cesty. Keďže som mal dažďa až až, využil som pončo veľa krát. Volil som kvalitnejšie membránové pončo a osvedčilo sa. Spokojnosť.

Návleky na nohy krátke Trekmates gore tex : Návleky na nohy nemám rád, doslovne ich neznášam, dlho som rozmýšľal, či ich zobrať, vložil som ich do batohu až ráno pred odchodom . Ešte že ma osvietilo!!! Na takúto cestu určite nechodte bez návlekov! Aj keď som volil len krátky model a teraz viem, že by som zniesol aj dlhé, využil som ich na 100 %. Dôležitá vec, veľmi!

Stan 1 miestny Ferrino Migale 1 : Keďže som určite nechcel ísť bez stanu, musel som vyberať nízku váhu a slušnú kvalitu. Myslím, že sa mi to aj podarilo. Ľahučký, nepremokavý stan Ferrino poslúžil. Aj keď som mal problém sa s veľkým batohom doň vtrepať, ale no veď do jedno miestneho, čo by som aj chcel, otáčať sa tam s autobusom? ☺

Spacák pérový Husky Dinis : Dlho som premýšľal , či zobrať ťažší pérový Treksport alebo ľahučký Husky. Rozhodol som sa nakoniec kvôli váhe pre ľahší Husky . Parádna voľba!! Absolútna spokojnosť. Vôbec mi v ňom nebola zima a to som mal pár nocí naozaj riadne chladných. Pri horárni Mon Repos sa mi ráno z neho ani nechcelo von ☺.

Karimatky : Rozhodol som sa pre jednoduchú penovú kvôli váhe, no tu som sa trošku precenil, už dosť dlho som nespal na penovej jednoduchej karimatke a hneď som to aj pocítil. To už nebolo nič pre mňa, v Bardejove som dokúpil aj samonafukovaciu a odvtedy, aj keď to bolo o niečo ťažšie som používal obe dve. Penovú na spodok a samonafukovaciu navrch. Tak mi to vyhovovalo super.

Okuliare Julbo : Špecialista na turistické okuliare. Absolútne bez výhrad! Super!

Vložky do topánok Spenco All Sport : Tieto vložky som mal vyskúšané. Veľmi dobre mi slúžili na pätách a achilovkách, s pružiacim gélovým systémom. Žiaľ, vyskúšané som ich mal len na krátke trasy. Absolútne sklamanie! Vložky sa po 3 týždňoch rozpadli na pätách, rozdrobil sa gélový vankúšik a keďže som iné nemal, tak mi narobili nemalé problémy. Posledné 4 dni to bolo už naozaj dosť zlé. Je to síce model skôr na aktívne športovanie a nie do turistickej obuvi, ale myslím si, že by mali vydržať nápor 5 týždňového šlapania.

Vak na vodu Sea to Summit 10l : Perfektná voľba! Nemusel som vláčiť žiadne plastové fľaše, vrece som mal zavesené na batohu a vždy som si do neho napustil len toľko vody, koľko som potreboval . Fľašu som mal len jednu vpredu, aby som ju mal stále poruke. Praktický je na tomto vrecku aj ventil, stlačíte voda vyteká, keď pustíte zastaví sa. Super použiteľné aj keď nie ste pri zdroji vody a chcete sa umyť. Zavesíte niekde na vyššie miesto a len si púšťate koľko potrebujete.

Snažil som sa na cestu zobrať naozaj len to, čo budem potrebovať, veď som hral o každý gram, každé kilo navyše si predsa nesiete na vlastnom chrbáte a to môže rozhodnúť či budete alebo nebudete úspešný. Myslím si, že sa mi to aj celkom podarilo, nosil som na sebe váhu okolo 18 kg podľa množstva jedla a vody. Zaujímavé, že od Tatier som batoh takmer necítil na chrbáte. Ani jedna vec, čo som mal so sebou nebola blbosť, v tomto som už asi dostatočne skúsený.

 

Zdravotná starostlivosť o seba počas cesty.

O svoje zdravie som sa snažil starať maximálne. Za najdôležitejšie som považoval nohy. Vedel som, že ak sa o ne nebudem dostatočne starať, že mi to spočítajú, že ma ďalej jednoducho neponesú.

Mám síce nachodených x-1000 km, ale ešte nikdy nie takto v kuse, bez prestávky. Už týždeň pred odchodom som používal na nohy sprej proti otlakom Care plus Camphor. Počas cesty som k tomu pridal aj špeciálny krém proti otlakom a odreninám Foot Protector tiež od Care plus. Úžasné výrobky !! Naozaj odporúčam. Počas celých 750 km som nemal ani jeden jediný otlak!! Hop, pardón jeden predsa, viete kde? Na ruke od mojej paličky ☺. Potrápili ma zapareniny na bedrách a pleciach od vaku. Keďže veľký vak nepoužívam až tak často a malý nosím na pleciach, nie na bedrách, tak to sa prejavilo hneď o dva dni. Krém na zapareniny nepomáhal, resp. veľmi slabo. Potom som si spomenul na radu od Vierky, tekuté koloidné striebro. Podarilo sa mi ho zohnať úplne náhodou v Bardejove v lekárni. Pani lekárnička si ho vyrábala pre seba, tak mi malú fľaštičku podarovala. Fantasticky pomohlo! O dva dni to bolo v podstate OK. Ďakujem za radu Vierdža! Na boľavé svaly som používal alpský gél od firmy Topvet, masáž s ním mi vždy pomáhala. Na väčšie problémy som používal Fastum gél, mám overené, vyskúšané. Proti kliešťom som používal repelent Carre Plus, celú cestu som s kliešťami našťastie nemal žiaden problém .